Perfume 10.

Hlásim comeback a veľmi sa ospravedlňujem, ale fakt som nestíhala. Tak vám želám krásne sviatky - aj keď je už takmer po nich. :)
Enjoy. Xxx





S úľavou som si vyzula topánky a vzdychla.
Michal sa zasmial a s rovnakým povzdychom zo seba zhodil sako.
„Si unavená, že? Napustím ti vaňu?“ zvolal z kuchyne.
Nechcela som vaňu.
Bola som tak mimo z toho stretnutia...
Nevedela som, či sa s tým mám Miškovi zveriť, alebo si to nechať pre seba a čakať, kedy sa opäť stretneme.
„Bejby, vnímaš ma?“ pocítila som na pleci Michalovu ruku.
„Prepáč, zamyslela som sa,“ pokrútila som hlavou.
„Od večere si nejaká divná... Stalo sa niečo?“
Áno!!!
„Nie, láska,“ hlesla som.
„Fajn. Ale ak sa mi to raz uráčiš povedať, budem rád. Už ma štve, ako sa snažím, ako ti chcem pomôcť a aj tak mi nepovieš ani slovo! Neveríš mi alebo v čom to je?!“ skríkol, svaly na ramenách sa mu napli.
Nebudem vravieť, že som ten výbuch hnevu nečakala.
„Ešte na to nie je čas...“
„Nie? A kedy bude? Poznáme sa vyše pol roka, Dnes sú 4 mesiace, odkedy sme spolu! Bývaš u mňa, cítim tvoju prítomnosť každú minútu! Tolerujem ťa, aj keď mám svoje potreby, ale milujem ťa a vydržím to! Vravím ti všetko, no ty mne absolútne nič! Veď ja ťa vlastne vôbec nepoznám!“ zvliekol si aj košeľu a zamieril do kúpeľne.
Nezabudol tresnúť dvermi. 


Už som počula len šum vody.
Mal pravdu.
Presne toto som očakával.
Miško bol neustále ku mne pozorný, náš vzťah pôsobil až príliš dokonale.
 Ja som o ňom vedela všetko.
Prvé vypadnuté zuby, prvá frajerka v škôlke, pobyt v nemocnici, ako si rozťal čelo, doteraz tam má jazvu.
Priebeh jeho školských čias, rodinné problémy.
Rozprával mi o práci, každý deň, keď sa z nej vrátil.
Milovala som to.
Zároveň som však v kútiku duše očakávala vykypenie jeho hnevu.
O mne vedel naozaj minimum, vždy som to obrátila na inú tému a on ako džentlmen sa k tomu nevracal. 


Medzitým vyšiel zo sprchy len s uterákom omotaným okolo pása a prešiel do spálne.
Šla som za ním a cestou si rozopínala šaty.
Ak nie teraz, tak nikdy.
Myšlienky som mala rozhádzané, no zároveň sústredené na to, čo som chcela povedať.
Šaty som hodila na koberec. 

„Moji rodičia sa odmalička veľmi hádali.“
Myklo ho, naplašil sa.
Pozrel na mňa.
Stála som tam len v podprsenke bez ramienok a gaťkách. 

„Často som preto utekala z domu. Nikdy som nebola príliš spoločenská, nemala som veľa kamarátok a nezažívala som to, čo baby v mojom veku. Túlala som sa a snívala. Neviem ani ako, zaplietla som sa s jednou partiou. Boli takí pochybní, no konečne som nemyslela na hádky doma. Áno – pili sme a vyskúšala som aj marihuanu.“
Stále tam stál, uterák pevne zaháknutý okolo pása.
Nespustil zo mňa oči.
„Strašne som flákala školu a vôbec, všetko. V našej partii som sa zblížila s jedným chalanom, volal sa Kevin. Nebol to žiadny krásavec, vlastne bol dosť hrubý, ale čosi ma na ňom priťahovalo. Asi tá drzosť a bezstarostnosť. On bol môj prvý. Neskôr som zistila, že je drogovým dílerom.“
„Neboli to ľahké drogy, ale LSD, heroín... Často ho navštevovali zvláštni ľudia, pred mojimi očami sa menili a mňa to desilo. Chcela som odísť, no bála som sa. Pohrozil mi, že ma zabije. Myslel to vážne, viem, že áno. Desil ma. Desili ma tí ľudia. V tom období som schudla od stresu 12 kíl a vypadávali mi vlasy. Bola som prepadnutá, bledá s kruhmi pod očami. Nevedela som, čo ďalej.
Mal na mňa taký vplyv, vlastne, tak som sa ho bála, že ma donútil kradnúť otcovi peniaze. Mal veľké dlžoby, spával so zbraňou pod vankúšom. A potom prišiel ten deň.“

Nadýchla som sa.
Miškova tvár bola strnulá, kamenná.
Iba v očiach sa mihali emócie. 

„Povedal, že ideme na výlet. Odviezol nás za mesto, do malého motela. Nechápala som, čo sa deje. Pôsobilo to tam nebezpečne. Pred dverami mi povedal, že mám byť hlavne ticho a vsotil ma dnu. Neskôr mi došlo, že ma predal.
Bolo tam asi 7 starých chlapov, ešte starších, než je môj otec. Pamätám si, ako veľmi som kričala, ale neprestali. Znásilnili ma všetci. No tým to neskončilo. Bola som malátna, no čosi som ešte vnímala.
Bolo to akoby v nemocnici. Stôl bol príliš chladný, boli tam také tie... držiaky, alebo neviem, ako sa to volá. Ten jeden z nich hľadal skalpel. Druhý sa ho pýtal, či mi nedá niečo na znecitlivenie, ale ten prvý sa zasmial a odvetil, že nie.“

Vstala som, nohy sa mi chveli.
Stiahla som si nohavičky a odhalila obrovskú vypuklú jazvu, ktorá sa mi tiahla cez celé podbruško. 

„Chceli ma predať na orgány. Chápeš? Ja neviem, čo sa dialo potom, len som sa zobudila v nemocnici s ukrutnými bolesťami, nado mnou stáli rodičia a všetko mi povedali. Vraj tam vtrhla zásahovka a chytili ich, mňa vzali do nemocnice. Bola som tam dlho, fakt, niekoľko mesiacov ma dávali dokopy, či už po fyzickej ale hlavne psychickej stránke. Potom som prešla do domáceho liečenia. Naši sa rozviedli a obaja usúdili, že bude lepšie, ak zmením prostredie. Otec už bol s hentou, vzali ma sem. A toto je celý môj príbeh.“

Až teraz som zaregistrovala vzlyky.
Sedel na posteli, stále mal na sebe uterák.
Tvár mal skrytú v dlaniach, chrbát sa mu triasol.
„Neplač, Miško, preboha.... ja som... neplač, láska moja,“ natiahla som si späť gaťky a objala ho spôsobom, že si hlavu položil na moje rameno.
Sedela som tam a utešovala ho.
„Som tu a som v poriadku. Nechcela som ti to povedať, aby som ťa nevyplašila, láska moja...,“ objala som ho ešte silnejšie.
Veľmi plakal.
Fakt som nevidela chlapa takto plakať.
Dvihol hlavu.
Utrela som mu slzy.
Mal červené bielky.
„Prečo by... to niekto robil?“ ozval sa zachrípnuto.
„Kevin nemal peniaze... vyriešil to takto.“
„Nikdy ťa od seba nepustím. Budem ťa strážiť ako oko v hlave, sľubujem. Nikdy už nebudeš sama.“
„Ja viem.“
„Zabil by som ich.“
„Nepremýšľaj nad tým, prosím,“ pobozkala som mu chrbát dlane a prisunula sa bližšie k nemu.
„Ale veď si akurát...,“ začal, no rýchlo som ho pobozkala.
A už som nemohla prestať.
Mal strašne slané pery.
Od sĺz.
No také teplé a len moje.
Aj jeho telo bolo len moje.
A ja som zatúžila konečne po tom najintímnejšom zblížení.
Už som sa mu zverila.
Nebála som sa byť pred ním nahá.
Keď už nie psychicky, tak ani fyzicky.
Jeho telo spolupracovalo s mojim.
Bol tak nežný, že skoro tým rozplakal mňa.
Naše prvé milovanie bolo naozaj krásne a obaja sme emočne vyčerpaní hneď zaspali.
Teda, ja takmer hneď. 

Nemohla som mu už ale povedať, že ten chlap, Redder, ktorého mi predstavoval, bol ten, ktorý mi šiel vybrať orgány zaživa. 

Aha, a ešte, že on si to so mnou užil tiež.