Perfume 6.

Pardon, že až po týždni, ale v škole sa zbláznili a nestíham ani žiť. Vďačko za podporu! Xxx

Mozog som mala vymytý. 

Jeho pery boli tak horúce a nežné v úmere k mojim, až som mala problém s dýchaním.
A tu bol vidieť rozdiel medzi mužom a chlapcom.
Zakiaľ chalan by ti nenásytne mačkal zadok a už rozopínal podprsenku, ja som cítila Michalove dlane položené na chrbte, jemne mi po ňom prechádzal dlhými prstami.
Cítila som sa lepšie ako v siedmom nebi.
Strnisko ma škrabkalo na líci a vôbec mi to neprekážalo.
Cítila som z neho sladkú chuť vína a mužskú voňavku.
Mal takú jemnú pokožku.
Brušká prstov som mala natoľko citlivé, že som cítila niekoľko malých vrások pri očiach.
Asi od smiechu.
Necítila som nič, len lásku.
Čistú lásku.
Teplo, ktoré mi pohlcovalo celé vnútro a dokázalo ma zahriať tak, ako žiadny oheň.
Jemne som mu vtisla bozk na spodnú peru a troška sa odtiahla. 

Studený vzduch, ktorý sa po vyše troch minútach ocitol v mojich pľúcach ma prebral.
Vlasy mi spadli na chrbát, sťažka som sa nadýchla.
Periférne som zahliadla jeho nadvihnuté obočie.
„Ja som sa... musela nadýchnuť,“ hlesla som, diviac sa v duchu, kde mám hlas.
Zasmial sa.
Spomínala som niekedy, aký krásny úsmev má?
Veľmi široký a srdečný.
Keby nesedím, klepali by sa mi kolená.
Dá sa povedať, že som sa zaľúbila do jeho úsmevu.
Chytil mi ruku a dlaň z opaku mi pobozkal.
„Vieš, že presne na toto som čakal?“
„Že mi vyrazíš dych?“ uškrnula som sa, on sa opäť zasmial.
„Na tvoje pery. A bozky. A deň, kedy tento krásny úsmev bude patriť mne,“ prešiel mi palcom po spodnej pere.
„Nerob mi to,“ zamrnčala som.
„Čo?“ nechápal.
„Nehovor to, pokiaľ to nemyslíš vážne.“
Zhlboka si vzdychol.
„Ako ti mám ešte dokázať, že to myslím vážne? Ach láska, ver mi. Tri mesiace ťa stretávam dennodenne, tri mesiace každý deň zisťujem, že ťa mám rád tak, ako nikoho predtým. Ľúbil som Adrianu, boli sme spolu tri roky, ale ako som ti už vravel, obaja vieme, že to nefunguje. Náš vzťah sa blížil ku koncu, nie je to kvôli tebe, nemaj výčitky. A keď som spoznal teba, bolo to iné. Cítil som sa s tebou dobre, ale bál som sa, nechcem som naliehať. Vieš aký bol super pocit, keď som chodil k vám do firmy a zbadal som ťa? Posledný mesiac som tam chodil len kvôli tebe, Devon, neklamem ti. Pri žiadnej som sa necítil tak, ako keď som v tvojej blízkosti. Ja ťa nemám ako hračku, ja som sa vo svojej mladosti vybúril a teraz už viem presne, čo chcem. A viem, že ty mi to môžeš dať. Ak budeš chcieť.“
Dokončil, postavil sa a prešiel do kuchyne.
Šokovane som tam sedela.
Je takýto chlap vôbec reálny?
Je reálne to, čo povedal?
Nikdy som nebola snílek.
Nesnívala som o chlapovi, akým je Michal, myslela som, že takí neexistujú.
Z osobných skúseností som poznala len tie opačné prípady.
A teraz som sa konečne zaľúbila do niekoho, kto stojí o mňa.
Kto si ma všíma.

Precitla som z premýšľania a vstala.
Stŕpnuté nohy mi praskli v kolenách, rozhýbala som ich, ako som šla za Michalom.
Stál pri pulte v kuchyni, bol mi otočený chrbtom a cez obrovské okno hľadel na Bratislavu.
Bola už noc, všade množstvo svetiel, ľudí, áut.
Napadlo ma, koľkokrát tu takto stál a či si byt vybral hlavne kvôli výhľadu.
„Prepáčiš mi – aj po druhý krát? Prepáč, Miško,“ objala som ho okolo pásu zozadu.
„To je v poriadku,“ otočil sa ku mne.
„Len chcem, aby si mi konečne verila,“ dodal.
„Budem. Sľubujem, že už nikdy nezapochybujem,“ pokrútila som hlavou a usmiala sa.
Našu chvíľu uzmierovania prerušil môj žalúdok, ktorý nenormálne nahlas zaškŕkal.
„Malinká, si hladná? Spravím nám niečo jesť,“ zasmial sa a otvoril chladničku.
„Čo by si si dala?“
„Ja neviem, čo tam máš?“
„Lososa, vajíčka, šaláty, zemiaky... no hrozne veľa tu toho je,“ zakričal s hlavou v chladničke.
„Nehovor mi, že vieš spraviť lososa, toho neviem ani ja,“ pokrútila som hlavou.
„Viem,“ uškrnul sa a vybral ho z chladničky.
„Tak to som zvedavá,“ oprela som sa o linku.
Oboma rukami mi obopäl pás a vyložil ma na mramorovú linku.
Teraz som mala tvár takmer na jeho úrovni.
Sklonil sa a oprel svoje čelo o moje.
„Opäť mi neveríš?“
„Verím,“ pobozkala som ho.
„A bež prosím, lebo som hrozne hladná,“ posúrila som ho.
S úsmevom nám priniesol víno z obývačky.
Vybral panvicu a všetky ostatné veci na prípravu.
Ako varil, rozprávali sme sa.
O obľúbenej hudbe, filmoch, knihách.
Zistila som, že je veľmi sčítaný, mal zdravé názory na svet a ľudí, to mi na ňom zaimponovalo.
Má rád akčné filmy a všetko okrem country.
„Môžeme ísť jesť,“ pokynul hlavou smerom k stolu.
Na podložky som položila taniere s jedlom a poháre s vínom.
Posadil sa oproti mňa, no nejedol.
Čakal, zakiaľ začnem.
A ten losos bol sakra skvelý.
„Wow. Klobúk dole. Od šestnástich, kedy som začal variť sa ho snažím urobiť  tak dobre, ale nejde mi to. Neviem, čo na tom robím zle, vážne,“ krútila som hlavou.
„Naučím ťa to, okej?“
Prikývla som s úsmevom na perách.
Už dlho som sa necítila takto šťastná.
Keď sme dojedli, natiahol ruku cez stôl a ja som sa jej chytila.
Vstala som, prešla okolo a posadila sa mu na kolená.
Šlo z neho neuveriteľné teplo.
„Som šťastný,“ povedal jednoducho.
Nič som nevravela, videla som, že chce povedať ešte dačo.
„Som šťastný, lebo sa cítim ucelene. A presne toto som hľadal. Niekoho, pri kom mi bude skvele aj pri tých najbanálnejších činnostiach. A našiel som ťa. Som šťastný muž,“ zdvihol ma z ničoho nič na ruky.
„Som ťažká, daj ma dole!“ rozosmiala som sa.
„Ale prosím ťa,“ otvoril dvere.
Položil ma na posteľ.
Ustrnula som.
Nemohla som, proste...
Asi si to všimol.
„Nechcem sa s tebou vyspať. Nie teraz. Nebudem ťa nútiť, nie som taký. Vážim si ťa až príliš na to. Budem čakať. Stojíš mi za to,“ zohol sa nado mňa, aby ma pobozkal a potom odhrnul dvere na obrovskej skrini.
„Myslel som, že sa budeš chcieť ísť osprchovať a tak dúfam, že ti toto tričko bude stačiť... Predpokladám, že po Adriane nič nechceš,“ otočil sa ku mne a podal mi tričko.
„Predpokladáš správne,“ vzala som si ho, ešte stále mimo z jeho slov. 

Zatvorila som sa v kúpeľni a vyzliekla si šaty.
Myslela som, že horúca voda ma preberie.
Nič.
Ani studená nič.
Pocity ma bičovali viac než kvapky.
Slzy sa mi miešali s kvapkami, keď som sklonila hlavu a pohľad mi zaletel na veľkú jazvu na podbrušku. 

Ten deň z pamäti nikdy nevymažem.